Z histórie

Pre farský úrad Veľký Lapáš

z originálov preložil a interpretoval

© PhDr. Marek Ďurčo, 2017

© farský úrad Veľký Lapáš, 2018

 
Správa o Veľkom Lapáši
podľa kanonickej vizitácie rímskokatolíckej farnosti Veľké Janíkovce
zo dňa 16. 8. 1779
 
Kostol vo Veľkom Lapáši
Filiálna obec Veľký Lapáš je pod patronátom viacerých spoluvlastníkov. Uprostred obce sa nachádza kostol na malom vyvýšenom kopci. Ku kostolu je dobrý prístup. Je aj vystavený nebezpečenstvu požiaru, pretože z oboch strán ho obklopujú domy. Okolo tohto kostola sa rozprestiera cintorín, ktorý bol požehnaný a bol zároveň aj obohnaný vykopanou priekopou. Slúžil na pochovávanie všetkých veriacich až do rozhodnutia kráľovského veličenstva a v dôsledku toho bol jednoducho zrušený.
Celý filiálny kostol je postavený z pálených tehál až po klenbu. Strecha je šindľová. Ku kostolu je pripojená drevená zvonica, ktorá je zastrešená šindľovou strechou. Zvonica je oddelená od kostola. Je dlhá 3 siahy[1], široká 2,5 siahy a vysoká 9 siah. Okolo kostola nie je ohrada. Zvonica sa zatvára na závoru. Kostol je zvnútra vybielený. Vo svätyni sú dve staré lavice a vo svätyni je aj v múre podľa vzoru starobylých kostolov miesto, ktoré je vyhradené na umiestnenie Sviatosti oltárnej. Pod svätyňou sa nenachádza krypta. Loď kostola je dlhá 6,5 siahy, široká 4,5 siahy a vysoká 3,25 siahy. Len nedávno tu boli osadených 8 okien. V kostolnej lodi je postavený chór z pálených tehál, ktorý je vybielený. Je na ňom miesto pre organistu a pre organ s piatimi registrami ako aj priestor pre veriacich farníkov. Sakristia sa nachádza na pravej strane. Pod loďou kostola je stará malá krypta. Už sa do nej nepochováva. Je v nej uložený len jeden mŕtvy. Kostol je veľmi svetlý. Do kostola sa vchádza cez jedny dvere. Veriaci tak zo sídla farnosti ako aj z filiálky sem obyčajne sa schádzajú každú tretiu nedeľu a vo sviatky. Nateraz kostol pre veriacich postačuje, ale v súčasnosti bola snaha ho rozšíriť, len ak by sa na to našiel patrón.[2] V obci sa nachádza aj malá kaplnka, ktorá je dedikovaná Narodeniu Panny Márie Kráľovnej pri ceste smerom do Nitry. V kostole na stenách nie sú viditeľné znaky po konsekrácii. Na veži chýbajú hodiny. Patrocínium[3] kostola sa oslavuje na sviatok Nepoškvrneného Počatia Blahoslavenej Panny Márie. Nevie sa, či kostol bol požehnaný a kto ho dal ako prvý postaviť. Tak ako dnes vyzerá je to zásluha štedrosti pána Ladislava Deseö a práce miestnych farníkov. Miestni ľudia nespomínajú, či tento kostol od svojho postavenia bol niekedy znesvätený a či jeho oltáre boli poškodené zosvetštením.
 
Vnútorná výzdoba kostola
V lodi kostola je drevená kazateľnica, ktorá je maľovaná a pozlátená. Sú tu dve drevené spovednice ako aj dva drevené oltáre. Hlavný oltár je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie a napravo sa nachádza bočný oltár Zomierajúceho Krista Pána spolu s vyobrazením svätého Štefana – prvomučeníka. V oboch oltároch sú oltárne kamene. Hlavný oltár bol konsekrovaný biskupom Jurajom Richvalským a druhý oltár biskupom Pavlom Revayom. Oltárne kamene sú opatrené nepoškodenou pečaťou. Na týchto oltároch sa slúži svätá omša a každý z nich má svoj kalich a paténu. Oltáre sú postavené z pálených tehál a sú prikryté modrým obrusom. Na hlavnom oltári je 6 svietnikov a na bočnom len dva. Zároveň sú oltáre prikryté troma obrusmi a sú zabezpečené antipendiom. Drevené svietniky sú postriebrené. Bohostánok je drevený a bol maľovaný viacerými farbami. Keď sa Sviatosť oltárna vystavuje k adorácii, vtedy sa zvykne zapaľovať 6 sviec. Bohostánok na hlavnom oltári vyžaduje opravu. Nachádza sa v ňom monštrancia a cibórium so Sviatosťou oltárnou. Kľúč od neho má inšpektor kostola. Posvätné oleje sa tu nenachádzajú. Nad bohostánkom nie sú žiadne obrazy, ani sochy či baldachýn. Oltáre ako aj kazateľnica a ostatná časť kostola sa udržiavajú v čistote. Je tu 5 párov lavíc. Nie je tu krstiteľnica. Sakristia je na pravej strane kostola. Je tu drevená skriňa, kde sú uschované tieto liturgické predmety: 1 medená pozlátená monštrancia s polmesiačikom, 1 medené cibórium s vrchnákom, 1 mosadzný pacifikál, 2 kalichy (z nich jeden je strieborný s paténou a druhý je medený pozlátený s paténou),  2 väčšie omšové knihy, 1 menšia poškodená omšová kniha, 1 evanjeliár v slovenčine, 1 rituál,  1 plechová lampa, 6 ornátov – kazúl; 3 alby, 2 opasky, 3 korporále, 3 purifikatóriá, 1 vélum pre monštranciu, 6 zástav, 1 nádoba na svätenú vodu, 3 medené nádoby, 1 vankúšik, 2 zvonce, 3 humerále, 3 prestieradlá, 1 kropáč, 1 kadideľnica s medenou lodičkou, 1 pár ampuliek na víno i na vodu; 1 strieborný kalich, ktorý zadovážil pán Ladislav Deseö spolu s jedným ornátom (kazulou); dve ďalšie kazuly zaobstaral na náklady kostola súčasný pán farár. Ostatné liturgické predmety kostolu chýbajú. Ešte má 2 superpelície a 1 cínovú misku. Kostol má ešte kapitál 200 zlatých[4], ktorý sa zúročuje na 6% úrok u pánov z rodiny Deseö.
Vo zvonici kostola sú 2 zvony. Väčší zvon má 80 libier[5] a menší zvon 60 libier. Oba zvony vytvárajú dobrú zvukovú harmóniu. Oprava zvonových lán a ostatných vecí je na pokladnici kostola. Ročne za zvonenie do kostolnej pokladnice sa vyberú asi 3 zlatky. Boli požehnané biskupom Pavlom Revayom a zadovážil ich na náklady kostola súčasný pán farár.
Zbierky a zvonček, ktorý je každú tretiu nedeľu a vo sviatok, ročne tvorí asi 3 zlatky. Vyúčtovanie robí farár každoročne za účasti kostolníka, dekana a prísažných tejto obce. V minulom roku 1778 z nábožných odkazov nebol žiaden príjem; zostatok tvoril 58 zlatých; z milodarov 4 zlatky a za zvonenie 4 zlatky. Kostolná pokladnica nie je zaťažená žiadnym dlhom.
Procesie so Sviatosťou oltárnou sa konávajú: 16. apríla; v oktáve Božieho tela – procesia v uliciach obce a na prvú nedeľu v novom mesiaci sa procesia koná okolo kostola.
Plnomocné odpustky sa viažu na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie po dobu 7 rokov, na čo bolo vystavené aj pápežské breve[6]. V čase tohto sviatku sa pre sviatočného kazateľa podáva skromný obed. Povoznícke i ručné práce vykonávajú pre kostol miestni farníci z Veľkého Lapáša.
 
Cintoríny
Vo Veľkom Lapáši sú dva cintoríny. Prvý pri kostole bol zrušený, druhý cintorín bol zriadený za obcou asi 500 krokov. Bol ohradený valom podľa nariadenia kráľovského veličenstva. Na tomto cintoríne sa pochovávajú všetci veriaci bez platenia. Nepochovávajú sa tu cudzinci, ani nekatolíci, pretože tu nežijú. Významnejšie náhrobné pomníky sa tu nenachádzajú. Na tomto cintoríne nie je brána. Hrobári sú tu dvaja. Sú platení farárom a obcou. Za svoju službu dostávajú 4 groše[7].
Kostolníkom je Juraj Horňák, ktorý dostáva ročne 2 zlatky. Miestnym zvonárom je Alexander Grum, ktorý z farskej pokladnice za zvonenie dostáva 6 denárov. Za zvonenie proti búrke dostáva 1 chlieb a pintu[8] muštu.
 
Farár[9]
Je ním Ján Berek, pochádza z obce Kolta (Koltensis). Pôvodom je šľachtic (nobilis). Jeho rodičmi boli: Juraj Berek a Judita rodená Kürthy. Nezastávali žiaden úrad. Svoje majetky mali v Kolte a v lokalite Tajkurt. Bol prijatý generálnym vikárom v Ostrihome Štefanom Nedeckým a od roku 1750 filozofické štúdia absolvoval  v seminári v Budíne, teológiu na univerzite v Trnave. Po štvorročnom štúdiu bol menovaný za kaplána na Žitný ostrov do mestečka Szerdahel (?).[10] Tu pôsobil 1 rok a 10 mesiacov. Potom 2 mesiace pôsobil u pána Névery. Po jeho smrti odišiel vykonávať farársku funkciu do Egerszégu[11], kde bol 7 mesiacov. Na základe biskupského rozhodnutia bol umiestnený do farnosti Veľké Janíkovce. V tejto farnosti pôsobí už 22 rokov. Hovorí maďarsky a slovensky a v týchto jazykoch aj spovedá veriacich. Vizitácia o ňom uvádza, že so svetskou vrchnosťou má vynikajúce styky, nosí kňazský odev a ani neprechováva zbrane. Voči vrchnosti je úctivý, nepije, nehrá hazardné hry, veľa sa zdržiava doma, len málo hovorí s inými, svoj úrad dobre zastáva, nechodí na poľovačky, o chudobných sa stará podľa svojich možností, v starostlivosti o chorých je horlivý, aby nikto nezostal a nezomrel bez krstu, sviatosti zmierenia, sviatosti Eucharistie ako aj bez sviatosti pomazania chorých. Veriacich v nedele  a vo sviatky nenechá bez svätej omše. Nie je dlžníkom kostola, ani vlastné peniaze s kostolnými peniazmi nemieša. Nie je dekanom a ani prísediacim na kňazských zhromaždeniach. Na výpomoc nemá ani kaplána. Pravidelne sa modlí breviár a kanonické hodinky. Ako farára ho neviaže žiadna prekážka, pre ktorú by mu muselo byť odňaté súčasné farské benefícium.
 
Bohoslužobný poriadok
Pravidelne sa slúžia sv. omše v nedele a vo sviatky. Od sviatku sv. Juraja do sviatku sv. Michala Archanjela je omša o 9. hodine a od sv. Michala Archanjela do sv. Juraja je omša o 10. hodine. Vtedy býva spievaná omša spolu s organom, počas nej sa predmodlieva organista aj ruženec, vtedy je aj katechéza a výklad evanjelia je z kazateľnice. Po pozdvihovaní organista sa nahlas modlieva úkon viery, nádeje a lásky, Otče náš, Zdravas Mária a Verím v Boha. Po kázni sa farár spolu s veriacimi z kazateľnice modlí za všeobecné dobro Otče náš, Zdravas Mária a Verím v Boha ako aj 10 Božích prikázaní. Na začiatku každého mesiaca je vyložená Sviatosť oltárna.
 
Príjem fary z obce Veľký Lapáš
Vo filiálke Veľký Lapáš fara má  dve zeme, ktoré patria do farského majetku. Jedna zem sa nachádza pri kráľovskej ceste, ktorá vedie smerom do Nitry. Má výmeru 5 bratislavských meríc.[12] Z hornej časti susedí so zemou pána Jána Bangyaja a v dolnej časti susedí so zemou Štefana Baláža. Starajú sa o ňu veriaci z Malého Lapáša.
Druhá zem sa nachádza medzi ovocnými záhradami. Volá sa Záhumenica a slúži pre farského želiara. Má výmeru asi 10 bratislavských meríc. V hornej časti susedí so Štefanom Šmitalom, v dolnej časti susedí s Jánom Kiššom. Celkovú starostlivosť o ňu je zverená farníkom.
V chotári Veľkého Lapáša je aj jedna farská lúka, ktorá dáva jeden voz sena. Starajú sa o ňu farníci z Veľkého Lapáša. Tak kosenie ako aj zber sena vykonávajú miestni farníci. Hodnota jedného voza sena je 1 zlatý a 50 denárov.
Z tejto obce dostáva aj v zrne 15 bratislavských meríc[13] obilovín, čo spolu predstavuje 9 zlatých.
Farár dostáva 10 bratislavských meríc ovsa v hodnote 6 zlatých; dostáva 6 vozov palivového dreva – to predstavuje spolu 1 zlatý a 80 denárov; od každého miestneho želiara dostáva aj 1 bratislavskú mericu obilovín; v hotových peniazoch 2 zlatky a 25 denárov; po 1 sliepke od želiarov (spoločná hodnota je 75 denárov); od 18 miestnych želiarov má po 5 denároch; dostáva aj polovicu merice viky siatej v hodnote 2 zlatých a 70 denárov; polovicu suda vína v hodnote 1 zlatky; z koledovania 1 zlatý a 20 denárov a z ofier má 40 denárov. Celkový príjem predstavuje 35 zlatých a 65 denárov.
 
Príjem fary z obce Lapášske Ďarmoty
Od každého hoštáka (želiara), ktorých je 16, má jednu mericu obilovín v celkovej hodnote 5 zlatých a 80 denárov.
Od každého želiara dostáva v hotovosti po 15 denároch, čo robí spolu 2 zlatky a 40 denárov.
Od každého želiara má 1 sliepku v hodnote 5 denároch.
Dostáva 6 meríc obilia z tzv. šestnástiny (ex sedecima), čo spolu má hodnotu 1 zlatý a 80 denárov.
Niečo dostáva aj z baranov, čo má hodnotu 30 denárov.
Dostáva 8 vozov palivového dreva, čo má spoločnú hodnotu 2 zlatky a 80 denárov.
Z koledovania má 1 zlatku.
Z ofier má 20 denárov.
 
Príjem fary z obce Malý Lapáš
Farár má príjem len od 4 zemianskych rodín po 4 merice obilia. Je tu 20 želiarov, ktorí platia farárovi každý po 12 denároch, čo predstavuje 2 zlatky a 40 denárov.
 
Štolárne poplatky
Za krst má 15 denárov; za uvedenie rodičky (ab introductione puerperae) 15 denárov; za sobáš 60 denárov; za uvedenie mladuchy (ab introductione  neo-nuptae) je 35 denárov; za pohreb muža je 1 zlatka a za pohreb ženy je 80 denárov, za pohreb dieťaťa je 25 denárov.
 
Celkový príjem farára z filiálky Veľký Lapáš je 35 zlatých a 65 denárov.
Celkový príjem farára z filiálky Lapášske Ďarmoty je 14 zlatých a 90 denárov.
Celkový príjem farára z filiálky Malý Lapáš je 4 zlatky a 60 denárov.
 
Učiteľ – organista  
Vo farnosti funkciu učiteľa a organistu v jednej osobe vykonával Ladislav Drnovský. Povinnosťou učiteľa – organistu bolo aj zvoniť proti búrkam, hrať na organe počas svätej omše vo sviatočné a vo všedné dni. Podľa konštatovania vizitácie učiteľ bol veľmi chudobný, pretože nemal ani vlastnú budovu školy a dokonca ani žiakov, ktorých by vyučoval. Na ubytovanie mu slúžil želiarsky domček od pána Jána Deseö. Nemal ani žiaden príjem okrem ročného platu 2 zlatiek, ktoré dostával z kostolnej pokladnice.
Keď sprevádza pohreb člena Bratstva svätej Anny, od každého člena má po 10 denároch.
Každý rok od tohto bratstva má príjem 2 zlatky.
Z filiálky Veľký Lapáš od miestnych sedliakov, ktorých je 15, má ročný príjem v obilí v hodnote celkom 4 zlatky a 50 denárov.
Od želiarov, ktorých je 18,  z Veľkého Lapáša má príjem 2 zlatky a 70 denárov.

 
Farnosť Veľký Lapáš v roku 1847
 
Kanonická vizitácia bola vykonaná Vincentom Jarošom zo Zemianskych Mitíc, ostrihomským kanonikom a komárňanským archidiakonom, ktorý bol vyslaný ako zástupca ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa Jozefa Kopáčiho (Kopácsy). Vizitácia sa uskutočnila 8. mája 1847 v sobotu, ktorá pripadla na štvrtú nedeľu po Veľkej noci.
 
Farský kostol vo Veľkom Lapáši
Farský kostol vo Veľkom Lapáši je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie. Nachádza sa uprostred obce v zástavbe domov, ktorých strechy sú pokryté slamou. Do jednej farnosti pôvodne patril tak kostol vo Veľkom Lapáši ako aj Veľké Janíkovce. Neskôr sa Veľké Janíkovce odčlenili.
Je však isté, že tu vo Veľkom Lapáši bola kedysi postavená kaplnka, v ktorej pomáhali kostolníci z Janíkoviec pri bohoslužbách. K tejto kaplnke dal pristavať z kameňa kostolnú loď miestny zemepán Ladislav Deseö z Veľkých Janíkoviec. V roku 1829 bol kostolík o niečo predĺžený, bol postavený chórus spolu s vežou. Bolo to postavené na náklady Náboženského fondu.
Na hlavnom oltári vo svätyni je obraz Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Druhý oltár je zasvätený zomierajúcemu Spasiteľovi.
Kostol nemá žiaden majetok. Má len kapitál v hodnote 305 zlatých a príjem zo zvončeka. Zároveň má príjem aj z vinice vo vinohradoch v chotári Veľkého Lapáša – jednu pintu muštu. Finančný kapitál tohto kostola je uložený takto: 7 zlatých u Štefana Jakaba, želiara z Lapášskych Ďarmot; 248 zlatých u Žofie Horváthovej, vdove po Vincentovi Baloghovi z Galanty a 50 zlatých u Jána Márczyho staršieho.
Príjmy kostola spravuje farár spolu s kostolníkom. Obaja o príjmoch vyhotovujú ročné vyúčtovanie. Vo zvonici veže sa nachádzajú dva zvony, ktoré zadovážili veriaci na vlastné náklady. Nie sú však požehnané. Väčší zvon má asi 6 centov a menší zvon má dva centy. Oba zvony sú prasknuté a poškodené. Kostol nemá žiadne dlhy.
Liturgické predmety farského kostola sú tieto: 1 medené ostenzórium s lunulou; 1 medené cibórium – poškodené a málokedy sa používa; 1 pacifikál z mosadze; 1 strieborný kalich s paténou; 1 používaný misál; 1 rituál; 2 používané ornáty a 3 poškodené ornáty; 1 starý farebný pluviál; 5 álb a humerálov; 1 superpelícium; 9 oltárnych obrusov; 6 korporálov; 10 purifikatórií; 6 opaskov; 2 velumy na ostenzórium; 1 kňazský biret; 2 veľké zástavy, 2 malé zástavy; 2 plechové lampy, ktoré sa zavesia na tyče; 1 baldachýn stojaci na 4 stĺpoch; 1 lampa na večné svetlo vo svätyni; 1 rozladený organ s 5 registrami; 2 cínové misky; 1 zvonec pri sakristii, ktorým sa dáva znamenie; 2 zvonce pri oltári; 1 kropáč; ambóna; kľakátko; spovednica za oltárom; Boží hrob; pohrebný kríž; 4 väčšie drevené svietniky a 2 menšie drevené svietniky. Krstiteľnica sa nachádza pri sakristii umiestnená v stene, ktorá tu bola daná v roku 1787. Nad ním sa nachádza miesto, kde sú uložené svätené oleje.
 
Filiálky
Filiálky farnosti Veľkého Lapáša sú Malý Lapáš a Lapášske Ďarmoty. Malý Lapáš je vzdialený od farského kostola na polhodinu cesty pešo a Lapášske Ďarmoty asi na jednu hodinu cesty pešo. V oboch filiálkach nie sú ani kaplnky, pretože na to nie je majetok či fondy.
 
Farár
Vo farnosti Veľký Lapáš je farárom Michal Keller. Má 38 rokov, kňazom je 13 rokov. Na gymnáziu študoval v Miškolci  a filozofiu na univerzite v Pešti. Prvé tri roky posvätnej teológie absolvoval  v seminári a na biskupskom lýceu na Spiši a štvrtý ročník v Pešti.
 
Kríže
Kríže sú na všetkých troch cintorínov. Sú kamenné. Sú v dobrom stave. Starajú sa o ne obce. Majú na starosti ich údržbu a opravu. Dokumenty o tom sa nachádzajú v archíve kostola.
 
Sochy sv. Jána Nepomuckého
Socha sv. Jána Nepomuckého sa nachádza vo Veľkom Lapáši pri moste. Dal ju postaviť kostolník Peter Kiš. Viaže sa na ňu fundácia 20 zlatých.
V Malom Lapáši sochu sv. Jána Nepomuckého dal postaviť Martin Toronyosy. Starostlivosť o ňu prevzal on a jeho potomkovia.
V Lapášskych Ďarmatách je socha sv. Jána Nepomuckého. Dala ju postaviť Petronella Bangyaová. Nie je vôbec opravovaná ani udržiavaná. Je v zlom stave.
 
Cintoríny
Cintoríny sú vo všetkých troch obciach. Slúžia len pre pochovávanie rímskokatolíckych veriacich. Na každom cintoríne stojí kamenný kríž, na ktorom je postava Ukrižovaného Spasiteľa zhotovená buď z pozláteného plechu alebo je maľovaná na plechu. Cintoríny sú ohradené buď priekopou alebo valom. Trávu na cintorínoch kosia, sušia a zvážajú veriaci týchto obcí pre farára. On za to odslúži omšu na úmysel farníkov. Z cintorína v Malom Lapáši farár neberie seno. Farár berie seno z cintorína vo Veľkom Lapáši ako aj v Lapášskych Ďarmotách. Sú to dva vozy sena.
 
Bohoslužby
V nedeľu, cez obdobie Veľkej noci a cez trhové dni sú omše o 10. hodine tak v zime ako aj v lete. V túto hodinu začínajú. Bohoslužobný poriadok farár prísne dodržiava. Svätú omšu, litánie, procesie ako aj všetky pobožnosti sa konajú podľa predpísaných obradov Svätej Matky Cirkvi.
 
Púte a procesie
Ak tomu nič nebráni, veriaci z Lapášskych Ďarmot v zástupoch so štyrmi vlastnými zástavami veľmi často putujú najmä v lete do Nitry na Kalváriu, kde sa zúčastňujú svätej omše. Podobne aj na sviatok svätého Marka, v prosebných dňoch a na sviatok svätého Urbana sa konáva farská procesia so zástavami ešte pred východom slnka za spevu kohúta v chotári farnosti. Tu miestny farár vykoná požehnanie siatin a viníc. Veriaci tieto púte robia s nábožným duchom a horlivo. Veriaci z Veľkého a Malého Lapáša každoročne putujú aj do Šaštína. Väčšinou spoločne si robia túto púť. Veriaci z Ďarmot chodia vždy samostatne.
 
Sviatosť zmierenia vo farnosti
Sviatosť zmierenia sa vysluhuje vo farskom kostole. Za hlavným oltárom sa nachádza spovednica, ktorá sa už pomaly rozpadá hnilobou. Veriaci pristupujú ku sviatosti zmierenia dvakrát do roka. Takmer všetci veriaci z farnosti sa spovedajú aj na všetky sviatky Panny Márie. Nie je známe, že by niekto z veriacich zostal nevyspovedaný počas Veľkej noci.
 
Vyučovanie katechizmu a náboženstva
Katechizmus sa vyučuje každý deň v škole. Učia sa ho deti. Mimo vyučovania v škole sa deti v katechizme vzdelávajú aj v kostole ešte pred rannou svätou omšou.
 
Príprava snúbencov
Pred uzatvorením manželstva sú  snúbenci vždy poučení, čo sa týka ich povinnosti ako manželov i rodičov. Sú upozornení, že na uzatvorenie manželstva je potrebný slobodný súhlas. Na území farnosti nie sú zmiešané manželstvá.
 
Matriky a iné knihy
Zápisy pokrstených, sobášených a zomrelých sa vedú v jednej knihe, ktorá je rozdelená do troch častí. Záznamy sa vedú do predpísaných rubrík. Robí sa to čitateľne, jasne, čisto a záznamy sú presné.
Diecézne obežníky ako aj nariadenia sa zapisujú do samostatnej knihy. Zoznam kníh farskej knižnice je vyhotovený. Knihy z knižnice sa pre stiesnenosť priestorov na fare uschovávajú v sakristii kostola. Miestny farár má aj vlastné knihy, ktoré si zadovážil na vlastné náklady.
Písomnosti a dokumenty farnosti sa dôsledne uschovávajú v kostolnej pokladničke pod zámkom.
 
Farská budova
Farár vo Veľkom Lapáši má vo fare vyhradené dve izby. Je tu jedna miestnosť pre čeľaď a je tu aj jedna komora, ktorá slúži ako špajza. Kuchyňa a pivnica sa nachádza za izbou pre čeľaď. V súčasnosti je farská budova v zlom stave. Jednotlivé časti budovy boli postavené z pálených tehál v roku 1803. Odvtedy na nej neboli robené žiadne opravy. Všetky potrebné úpravy sa odvtedy financovali z príjmu miestnych farárov. Dňa 17. apríla 1846 do budovy udrel blesk. Steny farskej budovy sa narušili a popukali. Východná časť strechy spadla. Na vlastné náklady farára sa fara opravila aspoň tak, aby bola obývateľná. Fara sa nachádza nad kostolom. Je od neho vzdialená len na dve siahy.
Hospodárske časti – stajňa a miestnosť pre voz – sú postavené zo surových tehál. Obe stavby sú vo veľmi zlom stave.
 
Príjem fary
Fara vo Veľkom Lapáši je veľmi chudobná. Má dve polia. Jedno pole sa nachádza pri ceste, ktorou sa ide do Nitry. Je rozdelené na dve nerovnaké časti. Toto pole má 5 bratislavských meríc. Susedí so zemou Jána Taynaya a sedliaka Antona Uharčeka a zároveň susedí so zemou Žofie Baloghovej a Juraja Janokyho. Toto pole obhospodarujú veriaci z Veľkého Lapáša a počas žatvy tu poľnohospodárske práce robia veriaci z Malého Lapáša.
Druhé pole je nad farským pozemkom. Susedí so zemou Jána Šmitalu a Petra Kiša. Kedysi malo výmeru 10 bratislavských meríc. Všetky práce na ňom vykonávajú obyvatelia z Veľkého Lapáša. Obe polia sú veľmi neúrodné a príjem z nich je nepatrný.
 
Škola
Školská budova stojí na hornom konci obce. Bola postavená zo surových tehál. Bola vybudovaná veriacimi vtedy, keď Veľký Lapáš bol povýšený na farnosť po odčlenení sa od farnosti Veľké Janíkovce. V súčasnosti sa škola nachádza v chatrnom stave. Pripomína skôr tmavú búdu. V Malom Lapáši škola nejestvuje. V Lapášskych Ďarmotách je škola, ale učiteľ tu nemá žiaden príjem.
 
Farníci
Vo farnosti a vo filiálkach žijú len Slováci. Je tu aj niekoľko, ktorí hovoria maďarsky. Všetci tu žijúci veriaci sú rímskokatolíci. Je tu však rozšírená nemiernosť v pití pálenky. Manželské nezhody sa zvyknú riešiť vzájomnou dohodou. Veriaci nezanedbávajú spoveď cez Veľkú noc. Dôsledne dodržiavajú pôsty stanovené Cirkvou.
 


 
Farnosť Veľký Lapáš v prvej polovici 20. storočia
 
Farský kostol vo Veľkom Lapáši
Podľa kanonickej vizitácie zo dňa 24. júla 1911 farský kostol je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie. Svätyňa tohto kostola s veľkou mierou pravdepodobnosti stála už pred rokom 1700. Slúžila ako kaplnka na cintoríne. Loď kostola dal postaviť Ladislav Dezsö. Chór bol postavený v roku 1829 na náklady Náboženského fondu. Kostol bol opravovaný v roku 1905. V roku 1910 celá strešná krytina bola vymenená za novú – šindľovú. Hlavný oltár je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie a bočný oltár je dedikovaný Svätému krížu. Na hlavnom oltári je bohostánok, v ktorom sa nachádzalo cibórium a monštrancia. Zároveň na hlavnom oltári ešte pred zavedením elektriny svietilo 10 sviec. V roku 1927 k liturgickým predmetom farského kostola patrili: 2 strieborné pozlátené kalichy; 1 plechové cibórium a 1 pixida na prenos viatika (Sviatosti oltárnej) ku chorým a jedna nádobka na posvätené oleje. V roku 1927 kňaz mal k bohoslužbám tieto liturgické knihy: 1 misál, 1 poškodený misál na zádušné omše; 1 ostrihomský rituál a 2 malé ostrihomské rituály. V roku 1934 boli steny farského kostola nanovo namaľované.  V roku 1947 sa konštatovalo, že najmä vonkajšie fasády stien si vyžadujú nutnú rekonštrukciu. Počas vojny boli odcudzené: ornát fialovej farby, ornát červenej farby a pluviál zelenej farby.
Medzi liturgické odevy patrili: 2 ornáty bielej farby, 1 potrhaný ornát, 2 červené ornáty, 1 fialový ornát v dobrom stave; 1 fialový poškodený ornát; 1 poškodený zelený ornát; 1 čierny ornát v dobrom stave a jeden fialový pluviál.
V farskom kostole sa ešte nachádzali sochy: Lurdskej Panny Márie, Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Najsvätejšieho Srdca Panny Márie, socha svätého Michala archanjela, socha sv. Antona Paduánskeho ako aj socha Zmŕtvychvstalého Pána Ježiša.
Svätyňa bola dlhá 7 metrov a široká 5 metrov. Loď kostola bol dlhá 20 metrov a široká 5 metrov. Do kostola sa zmestí do 300 veriacich. Kostolná veža je postavená z kameňa. Sú v nej tri zvony. Medzi farou a vedením obce je spor ohľadom vlastníctva zvonov. Farský kostol je poistený v Arcidiecéznom inštitúte. Za kostol sa platí 10 korún, za poistenie veže 10 korún, poistenie organa je 3,20 koruny. Organ bol zakúpený do kostola v roku 1905. 
 
Podľa správy vizitačného protokolu z roku 1927 sa uvádza, že nevyhnutnú opravu potrebujú dvere ako aj vonkajšia fasáda stien vo farskom kostole, ktoré sú vo veľmi zlom stave, schody na chór a schody na vežu. Konštatuje sa, že sakristia je malá a je postavená z kameňa. Je tmavá a vlhká. Pre jej malú veľkosť nie je možné v nej nič iné umiestniť okrem liturgických predmetov. Na veľkonočnú nedeľu sa zbierka zvykne odnepamäti rozdeľovať medzi farára a učiteľa – organistu.  Miestnym kostolníkom bol okolo roku 1911 Štefan Pilka.
 
Procesie a iné liturgické slávnosti
V nedele a vo sviatočné dni je svätá omša o 10. hodine dopoludnia a vo všedné dni o 7. hodine. Rorátne omše bývajú o 6. hodine ráno. Na Veľkú noc a na nedeľu Posvätného ruženca sa slávi sv. omša s vyložením Sviatosti oltárnej. Katechizmus sa vyučuje v kostole počas dní veľkého pôstu a každý deň v období Adventu. V mesiaci októbri sa večer modlí ruženec. Na sviatok sv. Urbana – patróna vinohradníkov – sa tu konávajú procesie. Býva tu aj procesia v oktáve sviatku sv. Jána Nepomuckého. Celodenná poklona ku Sviatosti oltárnej tu býva 20. februára. Hostie sa zakupujú vo firme zvanej Vydra a omšové víno sa kupuje u domácich výrobcov vína. Je tu 70 fundačných sv. omší. Celková hodnota fundačných sv. omší predstavuje 7.374 korún a 60 denárov. Za pohreb dospelého sa platia 4 koruny a za pohreb dieťaťa sa dávajú 2 koruny. Podľa vizitácie z roku 1947 sa spomína, že v nedele a vo sviatky sú omše o 8. a o 10. hodine. Vo všedné dni omše bývali o 7. hodine ráno. Litánie býva o poldruhej hodine popoludní. V máji sa konajú pobožnosti ku sv. Jozefovi a k Panne Márii.
 
Počet veriacich vo farnosti v roku 1910 a 1927
V roku 1910 tu žilo 1.780 veriacich. Konkrétne vo Veľkom Lapáši žije 574 veriacich, v Lapášskych Ďarmotách 837 veriacich a v Malom Lapáši 143 veriacich. V roku 1927 vo Veľkom Lapáši žilo 626 katolíkov a 4 Židia; v Lapášskych Ďarmotách 814 katolíkov, 32 evanjelikov a 9 Židov a v Malom Lapáši 306 katolíkov a 1 Žid.  Počet pokrstených detí vo farnosti – v roku 1921: 83, v 1922: 81; v 1923: 109; v 1924: 68 a v 1925: 76 detí.
 
Charakter veriacich vo farnosti Veľký Lapáš
Naposledy tu bola udelená sviatosť birmovania dňa 17. októbra 1923. Veriaci sa zvyknú chodiť spovedať najmä v sobotu po loretánskom litánií. Častokrát chodia do Nitry k pátrom františkánom ako aj k misionárom Božieho slova. Každý mesiac pristúpi ku sviatosti zmierenia asi 50 veriacich. Hostie sa nakupujú od sestričiek, ktoré slúžia v nemocnici vo Veľkých Topoľčanoch. Podľa vizitácie z roku 1927 omšové víno sa nakupuje od farára v Dvorníkoch alebo vo Veľkých Janíkovciach. Počas nedieľ a vo sviatky do farského kostola chodí vo veku od 7. do 21. roku života asi 250 – 300 veriacich, asi 300 mužov vo veku nad 21 rokov a asi 350 žien nad 21 rokov. V zime vo všedné dni chodí do kostola asi 200 ľudí a cez leto len 20 až 30 ľudí. V roku 1926 ku prvému svätému prijímaniu pristúpilo 32 detí. Pre chudobných tejto farnosti tu je podporná pokladnica sv. Antona Paduánskeho. Najmä v zime veriaci vo veľkom počte prichádzajú na svätú omšu.  Veriaci tu dôsledne dodržiavajú zdržanlivosť od alkoholu a cirkevné pôsty. Mravy veriacich sú chvályhodné. Len jeden pár tu žije v konkubináte. Dva manželské páry sa rozviedli. Podľa vizitácie z roku 1937 do farského kostola v nedele a vo sviatky chodí 480 mužov a 560 žien. Cez všedné dni len 78 veriacich. V roku 1941 bola vo Veľkom Lapáši udelená sviatosť birmovania. V roku 1947 sa uvádza, že vo farnosti žije 36 protestantov a komunistická organizácia je vo filiálke Lapášske Ďarmoty. Má asi 10 – 20 členov.
 
Katolícke periodiká vo farnosti
Veriaci čítajú tieto periodiká: Kresťan, Listy sv. Antona, Posol Božského Srdca Ježišovho, Kráľovná najsvätejšieho Ruženca a rôzne katolícke časopisy v maďarskom jazyku. Málokedy sa stane, že veriaci zomiera bez sviatosti. Je to vtedy, keď kňaza neskoro zavolajú. Podľa vizitácie z roku 1927 farár vo Veľkom Lapáši odoberal noviny: Naše Listy, Vôľa ľudu, Új sziv, Posol Božského Srdca Ježišovho, Slovenská kultúra, Kazateľňa, Katolícky kazateľ a Duchovný pastier.
 
Katolícke spolky a združenia
V Bratstve posvätného ruženca je 390 členov (bolo založené v roku 1909), v Bratstve Najsvätejšieho Ježišovho Srdca je 120 členov (založené v roku 1910) a v Bratstve čistého Srdca Panny Márie je 120 členov. Okrem toho je tu Škapuliarske bratstvo Karmelskej Panny Márie ako aj Bratstvo tretieho rádu svätého Františka. Okrem toho je tu aj katolícke združenie s názvom Katholikus népszövetség. Má celkom 222 členov.
V roku 1937 sú vo farnosti doložené tieto katolícke združenia: Bratstvo najsvätejšieho Srdca Ježišovho (450 členov);  Bratstvo posvätného ruženca (660 členov); Dielo k šíreniu viery (Opus propagandae fidei, 380 členov); Katolícka únia žien (320 členov); Katolícky kruh (170 členov) a Združenie katolíckej mládeže (53 členov).
V roku 1947 vo farnosti Veľký Lapáš boli takéto počty veriacich v katolíckych spolkoch: Bratstvo najsvätejšieho Srdca Ježišovho (4 členov);  Bratstvo posvätného ruženca (900 členov); Dielo šírenia viery (Opus propagandae fidei, 750 členov); Katolícka únia žien (120 členov) a Tretí rád sv. Františka (47 členov).
 
Kaplnky a kríže
Vo farnosti sa nachádza malá kaplnka, ktorá je zasvätená Bolestnej Panne Márii. Nevie sa, kto a kedy ju dal postaviť. Na rôznych miestach vo farnosti je 7 drevených krížov. Všetky kríže s výnimkou jedného sú v dobrom stave. Iba na jeden kríž sa viaže finančná fundácia a na ostatné kíže nie. V roku 1927 sa konštatuje, že Kaplnka Bolestnej Panny Márie pri ceste bola opravovaná v roku 1925. Jej opravu na vlastné náklady vykonal sedliak z Veľkého Lapáša Karol Melicher. V roku 1931 bola postavená kaplnka svätého Jána Nepomuckého.
 
Kostol v Lapášskych Ďarmotách
V roku 1937 bol postavený kostol v Lapášskych Ďarmotách, ktorý bol zasvätený Kristovi Kráľovi. Dňa 24. októbra 1937 bol požehnaný. Sväté omše sa v Lapášskych Ďarmotách slávia v nedele a vo sviatky podľa liturgického kalendára. Od roku 1937 sa v kostole v Lapášskych Ďarmotách podobne ako vo farskom kostole pravidelne uschováva Sviatosť oltárna.
 
Cintoríny
V roku 1927 vo farnosti boli takéto cintoríny: vo Veľkom Lapáši katolícky, v Malom Lapáši katolícky a v Lapášskych Ďarmotách bol obecný cintorín.
 
Školstvo
Vo Veľkom Lapáši je štátna škola a v Lapášskych Ďarmotách (Golianovo) je obecná škola. Učiteľom na štátnej škole je Jozef Janda, ktorý je aj kantorom vo farskom kostole ako aj vo filiálkach.
 
Fara a farské hospodárstvo
Matriky sa začali viesť od roku 1787. V kancelárii farského úradu sa nachádza knižnica s 33 zväzkami kníh. Budova fary len nedávno bola opravená a v roku 1910 dostala novú strechu. V nej sú 4 miestnosti. K hospodárskemu príslušenstvu patrí: stajňa, o ktorú sa starajú farníci ako aj záhrada, kde sú ovocné stromy rôzneho druhu. Budova fary ako aj hospodárske stavby sú poistené. Farské role, lúky a vinice predstavujú spolu 32 katastrálnych jutár[14] a 695 siah. Stará sa o ne farár. Politická obec platí fare drevo v hodnote 140 korún. Z výročitých ofier farárovi patrí asi 45 korún. Príjem z intencií sv. omší farárovi ročne prináleží asi 650 korún. V roku 1922 bola opravená strecha na budove fary.
V roku 1927 sa uvádza, že podľa pozemkovej knihy vo vlastníctve kostola bolo 912 štvorcových siah zeme. V tomto čase kostol mal uložené v Americko-slovenskej banke aktíva v hodnote 1.745 korún a v Ľudovej banke v Nitre celkom 107 korún.
 
Farári vo farnosti v 1. polovici 20. storočia
Od roku 1922 v tejto farnosti pôsobil farár Štefan Druga. Narodil sa v roku 1891. Za kňaza bol vysvätený 21. mája 1916. Od 28. mája do 8. septembra 1916 pôsobil ako kaplán v Dvorníkoch. Následne pôsobil ako kaplán v Hronskej Novej Vsi od septembra 1916 do mája 1917. Opätovne bol kaplánom v Dvorníkoch. V rokoch 1921 – 1922 bol administrátorom vo Výčapoch Opatovciach. Od roku 1922 pôsobil vo Veľkom Lapáši. V roku 1926 si vykonal duchovné cvičenia v Trnave.
Podľa správy kanonickej vizitácie z roku 1937 bol farárom vo Veľkom Lapáši Róbert Kudlička, ktorý sa narodil 6. septembra 1901. Po absolvovaní bohosloveckého štúdia bol 19. júna 1927 vysvätený za kňaza. Vo farnosti Veľký Lapáš pôsobil od 30. marca 1933. Posledné duchovné cvičenia si robil v roku 1945 v kláštore na Zobore.