Erb farnosti

ERB

RÍMSKOKATOLÍCKEJ CIRKVI, FARNOSTI VEĽKÝ LAPÁŠ

Erby - tieto zvláštne identifikačné znamenia, maľované pôvodne na rytierske štíty - sa zrodili v polovici 12. stor. Čoskoro sa z bojísk a turnajových kolbísk rozšírili do širokých vrstiev vtedajšej spoločnosti - začali ich používať mestá i mešťania, cirkevné inštitúcie i cirkevní hodnostári, univerzity a ich profesori, obchodníci, remeselníci, cechy. Ich význam vzrástol v súvislosti s rozvojom administratívnej činnosti, ktorej neodmysliteľnou súčasťou boli pečate s heraldickými znameniami. Zároveň so vznikom prvých erbov sa zrodila i heraldika, predstavujúca kedysi umenie tvoriť erby a umenie rozumieť reči erbov.

Neskôr sa pod týmto pojmom rozumela aj teoretická náuka a napokon veda o erboch, patriaca dnes aj do okruhu pomocných vied historických.

Základom každého erbu je znamenie na štíte, ktoré je vytvorené podľa heraldických pravidiel a heraldických zvyklostí. Pod heraldickými pravidlamisa rozumejú všeobecne platné princípy, ktoré sa musia rešpektovať, ak má vzniknúť skutočný erb.

Sem patrí napríklad pravidlo o používaní obmedzeného počtu kovov a farieb, ktoré sa musia v erbe striedať, či pravidlo o jednoduchom štylizovaní erbovej figúry. Ďalej sú to pravidlá, upravujúce ako sa tá-ktorá heraldická figúra kreslí.

Ďalšie heraldické pravidlo hovorí, že na erb hľadíme ako na človeka, čo ho nosí. Z nášho pohľadu ľavú stranu teda opisujeme ako pravú, veď z nášho pohľadu ľavá ruka rytiera je v skutočnosti jeho pravou rukou. Ďalšie heraldické pravidlo hovorí o tom, že v heraldike možno použiť len obmedzený počet farieb a kovov, ktoré sa dovedna volajú tinktúrami. Existujú tu dva kovy - zlato a striebro, ktoré sa spravidla nahrádzajú žltou a bielou, no opisujú sa vždy ako zlatá a strieborná. Popri nich existujú štyri heraldické farby - červená, modrá, čierna a zelená.

Ďalšie heraldické pravidlo hovorí, že heraldické kovy je potrebné striedať s heraldickými farbami, t.j. klásť kovové znamenie na farebný štít, alebo farebné znamenie na kovový štít. Nie je vhodné klásť kovové znamenie na kovový štít (napríklad zlaté znamenie na strieborný štít) ani farebné znamenie na farebný štít (napr. modré znamenie na zelený štít). Dôvodom tohto pravidla bola predovšetkým potreba zreteľnosť, čitateľnosť erbu určeného na identifikáciu erbu a tým na identifikáciu jeho nositeľa.

O tomto a o mnohom ďalšom teda hovoria heraldické pravidlá, platné od stredoveku vo všetkých štátoch. Na rozdiel od nich sú heraldické zvyklostiuž viazané na určitú krajinu, iné heraldické zvyklosti platia v anglickej heraldike, iné v škótskej, francúzskej, poľskej, španielskej, nemeckej, či uhorskej, ktorej významnou a v mnohom ohľade celkom špecifickou súčasťou bola heraldika slovenská.

Ak sme povedali, že základom každého erbu je znamenie na štíte povedzme aj to, že samotný štít so znamením je niekedy už celým erbom. Platí to najmä v prípade erbov právnických osôb - štátu, mesta, obce, regiónu a pod. Erby fyzických osôb - šľachtických ale aj meštianskych rodov, občianske erby či erby cirkevných hodnostárov - mávajú aj tzv. nadštítové časti erbu.

Pri civilných rodových erboch je to je to najmä prilba, často s točenicou, alebo korunkou, ďalej prikrývadlá - kusy farebného textilu, ktoré mali pôvodne tlmiť účinky slnečných lúčov na oceľovú prilbu rytiera, a napokon na temeno prilby postavený klenot, prestavujúci plastické znamenie, ktoré umožňovalo rozpoznať rytiera aj z boku, či odzadu, keď jeho štít nebol viditeľný.

Pri erboch duchovných osôb sa cirkevná (katolícka) heraldika sa riadi sa zvláštnymi predpismi, ktoré určujú, podobu nadštítových častí - predovšetkým kňazského klobúka príslušnej farby a s príslušným počtom strapcov, a tiež vedľajších súčastí erbu podľa stupňa, na ktorom kňaz v cirkevnej hierarchii stojí.

Pri erboch nižších cirkevno-správnych jednotiek - farnosti či dekanátov sanad štít umiestňuje klobúk ako pri osobnom erbe. Osobný erb kňaza je podľa heraldickej zvyklosti sprevádzaný aj mottom umiestneným na stuhe pod štítom.

Pri erboch biskupstiev sa na horný okraj štítu kladie biskupská mitra a prekrížená berla s procesiovým krížom.

Po obsahovej stránke je pri tvorbe erbu potrebné rešpektovať heraldickú požiadavku vyjadriť zasvätenie farnosti nie zobrazením celej postavy patróna, ale jeho heraldickým atribútom. Len tak môže vzniknúť heraldicky hodnotný erb.

Erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Veľký Lapáš má túto podobu:
červeno-zeleno štiepený štít hore preložený striebornou, zlatom prepásanou ľaliou; v prvom poli zlatou, perlami zdobenou korunou prepásaný zlatý perlový kríž; v druhom poli červený zlatolemý plášť, preložený strieborným mečom so zlatou rukoväťou a záštitou. Nad štítom sa vznáša čierny kňazský klobúk na každej strane s jedným strapcom na čiernej šnúre.

Farby štítového poľa - červená a zelená - sú farbami svätej Anny a spolu s ľaliou - symbolom Panny Márie vyjadrujú patrocínium farského kostola vo Veľkom Lapáši (1776). Korunou prepásaný kríž je atribútom Krista Kráľa, patrocínia filiálneho kostola v Golianove (1937) a napokon meč a plášť sú atribúty svätého Martina, patróna filiálneho kostola v Malom Lapáši (1968).

Zástava Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Veľký Lapáš má podobu troma jazykmi ukončenej koruhvy, s heraldickým znamením Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Veľký Lapáš.

Erb a zástava Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Veľký Lapáš sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou W-309/2015.

PhDr. Ladislav Vrtel, A.I.H., herold Slovensko
akademik Medzinárodnej Heraldickej akadémie v Paríži
a tajomník Heraldického kolégia